Pavel Branko - filmový kritik a publicista


foto Ľ. Stacho
Foreign articles
  Filmologické štúdie
Recenzie - Fiction
  Recenzie - Non-fiction
Interviews
Napísali o mne
Protifašistický odboj
a história
foto a text: Pavel Branko
e-mail:

web: Vlado Branko
URL:  www.vlado.branko.eu

hjem   domov

Rozsudky smrti BOLI

V priebehu piatich rokov trvania našej nezávislosti nebol vynesený ani jeden rozsudok smrti.
Z listu Dr. Jozefa Tisu pápežovi Piovi XII.
z 8. októbra 1944.

 
Tohto tvrdenia sa držia aj neskorší obhajcovia jurisdikčného panenstva vojnovej Slovenskej republiky. Podľa časopisu Bojovník (č. 13/2005 zo 16.5. 2005, s. 1) profesor František Vnuk tvrdenie Dr. Jozefa Tisu zopakoval ako svoje vlastné na vedeckej konferencii, ktorú usporiadalo Ministerstvo obrany SR 8. mája 2005 ako súčasť ústredných osláv 60. výročia ukončenia 2. svetovej vojny.
Keďže ide o dokázateľnú nepravdu, ktorá by podľa Zákona o zákaze propagácie fašistických ideí možno bola trestne stíhateľná, bolo sa najprv treba ubezpečiť, že nepriamy citát z jeho reči, ako ho uvádza časopis, zodpovedá pravde. Citát v tlači predsa nie je dôkaz.
Podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám som teda požiadal Ministerstvo obrany o sprístupnenie záznamu z konferencie, a obratom prišla odpoveď, že ministerstvo „nemá k dispozícii žiadny záznam príspevkov z konferencie Koniec 2. svetovej vojny po 60-tich rokoch". Takéto tvrdenie zaráža. Načo vôbec usporadúvať vedeckú konferenciu, ak sa z nej ani neurobí záznam? To by predsa bolo zjavné mrhanie verejnými prostriedkami.
Pravda, odpoveď ministerstva netvrdí, že sa záznam nerobil. Oznamuje iba, že ho nemá k dispozícii. A to napriek tomu, že konferenciu Ministerstvo obrany samo zorganizovalo. Má ho k dispozícii azda niekto iný, kto ju neorganizoval? To sa z listu už nedozvieme.
Aby sme záhade prišli na koreň, museli by sme asi angažovať Sherlocka Holmesa. Keďže takýto variant je nereálny, obráťme kopiju a prenesme vierohodnosť tvrdenia profesora Vnuka na neho samého. Hlási sa k uverejnenému zneniu, alebo povie, že to nepovedal? Ani na tejto konferencii, ani inde?

* * *


Rozsudky smrti totiž na Slovensku vynesené boli. Či boli niektoré aj vykonané, je iná otázka – tie dva, o ktorých viem z prvej ruky, neboli. Odvolacie súdy totiž všetky rozsudky zmenili každému odsúdenému na 12 rokov. Nečudo. Pri prvom pojednávaní boli nemecké armády na vrchole svojich víťazstiev, pri oboch ďalších už bolo jasné, že karta sa obrátila a treba myslieť na zadné kolieska.
A čo znamená z prvej ruky? Sám som v procese totiž figuroval ako obžalovaný a dostal (v prvostupňovom konaní) doživotie. Proces prebehol 17. novembra 1942 pred osobitným senátom Krajského súdu v Bratislave a dva najvládnejšie denníky o ňom celostránkovo referovali pod takýmito záhlaviami:

GARDISTA, 20. novembra 1942:
Dva rozsudky smrti
Viac rozsudkov doživotného žalára

SLOVÁK, 21. novembra 1942:
Zaslúžené tresty pre podvratníkov
Dva tresty smrti, dva tresty doživotnej trestnice a celý rad ďalších trestov

Slovom, tresty smrti vynesené boli! Prinajmenšom dva. Keby obhajcovia vojnovej Slovenskej republiky tvrdili, že rozsudky smrti v nej neboli vykonané, možno by to aj bola pravda – neviem. Prezident Dr. Jozef Tiso však dva roky po ich vynesení tvrdil pápežovi, že neboli ani vynesené. Buď nesledoval noviny ani domáce politické dianie, alebo mu zlyhávala pamäť, ale najpravdepodobnejšie je, že v liste pápežovi príliš tvorivo zaobchádzal s pravdou. Dr. Jozef Tiso sa k tomu už nevyjadrí. A čo profesor František Vnuk?

časopis Mosty, č.18/2006 a 11/2007

Upravené v oktobri 2006
copyright 2000-2010 © Vlado Branko